Školenie BOZP: kto, kedy a ako často

Oboznamovanie zamestnancov je jedna z mála povinností, kde zákon uvádza konkrétnu lehotu — a napriek tomu sa na ňu zabúda. Tento článok hovorí, koho treba oboznámiť, kedy, ako často a čo musí zostať v dokumentácii.

Zákon hovorí „oboznamovanie“, nie „školenie“

§ 7 zákona č. 124/2006 Z. z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť sústavne oboznamovať zamestnancov s právnymi predpismi, so zásadami bezpečnej práce, s existujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami a s opatreniami na ochranu pred nimi.

Rozdiel medzi „školením“ a „oboznamovaním“ nie je len jazykový. Oboznamovanie je viazané na konkrétne pracovisko a konkrétnu prácu — nedá sa splniť všeobecnou prezentáciou stiahnutou z internetu. Zamestnanec sa má dozvedieť, čo hrozí jemu pri jeho práci.

Kedy sa oboznamuje

• Pri prijatí do zamestnania — pred začatím práce, nie po prvom týždni
• Pri preložení na iné pracovisko alebo pri zmene pracovného zaradenia
• Pri zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku
• Pravidelne — opakované oboznamovanie

Koho sa to týka

Nielen kmeňových zamestnancov. Oboznámiť treba každého, kto na pracovisku pracuje alebo sa v ňom pohybuje v súvislosti s prácou:

• zamestnancov v pracovnom pomere aj na dohodu
• zamestnancov dodávateľských firiem pôsobiacich na pracovisku
• agentúrnych zamestnancov
• študentov na praxi a osoby na odbornom výcviku
• vedúcich zamestnancov — s dôrazom na ich vlastné povinnosti a dohľad

Čo má obsah vychádzať z posúdenia rizika

Toto je väzba, ktorá odlišuje formálne oboznámenie od použiteľného. Obsah sa neurčuje odhadom — vychádza z hodnotenia rizík pre danú činnosť. Zamestnanec sa má dozvedieť konkrétne nebezpečenstvá svojej práce, prijaté opatrenia, ktoré OOPP mu boli pridelené a prečo, a ako postupovať pri mimoriadnej udalosti.

Prakticky to znamená, že murár a skladník nemôžu dostať to isté oboznámenie, hoci pracujú v jednej firme. Ak ho dostanú, ide o dokument, ktorý pri kontrole neobstojí — a hodnotenie rizík je pritom to, z čoho sa obsah odvodí.

Čo musí zostať v dokumentácii

Osnova je dokument. Prezenčná listina je dôkaz. Pri kontrole sa žiada obidvoje:

• Osnova oboznamovania — čo sa preberalo, v akom rozsahu
• Záznam o oboznámení s dátumom, menami a podpismi
• Doklad o overení vedomostí, ak sa vyžaduje
• Doklad o odbornej spôsobilosti oboznamujúceho
• Vnútorný predpis, ktorým je určená frekvencia opakovaného oboznamovania

Ten posledný sa vynecháva najčastejšie. Zákon žiada, aby frekvenciu určil zamestnávateľ vnútorným predpisom — samotné dodržiavanie dvojročného intervalu bez takého predpisu je len polovica splnenej povinnosti.

Osobitné oprávnenia sú niečo iné

Oboznamovanie podľa § 7 nenahrádza odbornú spôsobilosť na vybrané činnosti. Tie majú vlastné doklady, vlastných školiteľov a vlastné intervaly — napríklad obsluha vysokozdvižného vozíka, viazanie bremien, práca vo výške s lanovým prístupom, obsluha vyhradených technických zariadení, zváranie alebo práca s motorovou pílou.

Pri kontrole sa preto pýtajú na dve rôzne veci: či bol zamestnanec oboznámený a či má na danú činnosť oprávnenie.

Štyri chyby, ktoré sa opakujú

• Jedno oboznámenie pre všetky profesie. Obsah má vychádzať z rizík konkrétnej práce.
• Chýba vnútorný predpis o frekvencii. Zákon ho vyžaduje výslovne.
• Dodávatelia sa neoboznamujú. Na vašom pracovisku platia vaše riziká.
• Po zmene technológie sa čaká na termín. Nový stroj znamená oboznámenie hneď, nie o rok a pol.

Uvedené vychádza zo zákona č. 124/2006 Z. z., najmä z § 7. Konkrétne intervaly a obsah oboznamovania posudzuje odborne spôsobilá osoba podľa rizík pracoviska; pri vybraných činnostiach platia kratšie lehoty podľa osobitných predpisov. Článok má informatívny charakter.